UMĚLCI ČISTÉHO SRDCE

Medzinárodná kolekcia insitného umenia v zbierke Slovenskej národnej galérie v Bratislave sa začala budovať v roku 1965. Dôležitý podiel na jej profilácii mal Štefan Tkáč (1931-1989), autor termínu insitný (z lat. insitus – insita – insitum: neškolený, inštinktívny, vrodený). Jeho zámerom bolo od začiatku koncentrovať osobnosti insitného umenia a zastúpiť polohy a tendencie rezonujúce v slovenskom, ale aj v európskom insitnom umení.

Insitné umenie vzniká spontánne. Umelci sa vyjadrujú v absolútnej singuralite svojho štýlu. Pri voľbe výrazových foriem a obsahu nerozhoduje stupeň vzdelania ani vek. Realita insitného umenia je bohatá: raz ide o spoetizované skutočnosti v podobe spomienok a zážitkov, inokedy o sny, úniky či vízie. V prvom prípade ide o naratívne, rozprávačské podanie, väčšinou nekomplikované a jeho protagonisti sa snažia podať s pokornou starostlivosťou najvernejší obraz toho, čo vidia okolo seba a čo zažili. Ich štýl spočíva v realistickom opisovaní detailov a znakov viditeľného sveta a charakterizuje ho čisté nadšenie, úprimná vízia, nedotknutá cudzími nánosmi. Ostávajú pritom v naturalistickej deskripcii a v nehybnej strnulosti. Hlbokým prameňom inšpirácie pre ďalších je kresťanská ikonografia. Iní spájajú vnemy skutočnosti s najtajnejšími vnemami podvedomia. Prelínajú sa tu zlomky reality so snom, konkrétne pozorovania s fantáziou. Formy podriaďujú „filozofickej“ symbolike a metamorfózy vnútorných obrazov zviditeľňujú ru
kopisom, ktorého spektrum štýlov sa pohybuje od magického realizmu cez naivný surrealizmus a naivný expresionizmus až k osobnému morfologickému repertoáru.

Diela insitných umelcov charakterizujú rôzne tvarové deformácie, skreslenia, ktoré vyplývajú z inštinktívne cíteného tvaru. Primárne čisté farebné vnímanie je spontánne. Perspektívne významové znázornenie je bezprostredné, také, aké charakterizovalo napr. výtvarný prejav našich predkov v praveku, často je príbuzné aj so stredovekom, s byzantským, egyptským umením – a napokon i časti moderného maliarstva, ktoré sa obrátilo k rituálnej tvorivosti dávnych kultúr či k umeniu prírodných národov.

Výberová výstava zo zbierky SNG predstavuje poeticko-realistické, metaforické, lyrické a fantazijné polohy insitného umenia 35 maliarskymi dielami, zastúpené 15 slovenskými, i českými a európskymi autormi a autorkami, ktorých dnes už možno považovať za „klasikov“ žánru: Václav Beránek (1915 Bezděkov u Havlíčkova Brodu – 1982 Jihlava), Jan Hruška (1918 Lysice – 2004 Tišnov), Václav Šilhán (1906 Jirkov pri Železnom Brode – 1985 Jablonec nad Nisou), Ľudovít Kochoľ (1896 Jamník – 1974 Macov), Juraj Lauko (1894 Sarvaš, Maďarsko – 1974 Bratislava), Anna Ličková (1895 Tešín – 1975 Čadca), Ondrej Šteberl (1897 Pezinok – 1977 Bratislava), Zuzana Virághová (1885 Oraseni, Rumunsko – 1979 Košice), Mária Žilavá (1909 – 1989 Devín), Elisabeth Gevaert (1935 Antverpy, Belgicko – žije v Nemecku), Júlia Bartuszová (1904 Okoč pri Dunajskej Strede – 1990 Štúrovo), Karl Willam Petit (1893 – 1980 Carniéres, Belgicko), Ludmila Pokorná (1904 Drážďany, Nemecko – 1969 Praha), Jan Šafránek (1948 Hradec Králové, žil v Prahe, teraz v Rakúsku), Lucien Vieillard (1923 Toulouse, Francúzsko).

Katarína Čierna